Z článku PDG Klausa Degnera: "Aus der Geschichte unserer internationalen Vereinigung" volne preložil a zostavil PDG Zdeno Somora.

Melvin Jones sa narodil vo Fort Thomas (Arizóna) 13. januára 1879 ako syn kapitána armády USA. Až do ôsmich rokov svojho života žil v tomto štáte. Od roku 1864 mala táto časť Spojených štátov štatút t. zv. "teritória". Až v roku 1912 bola Arizóna prijatá do únie.

O ranných školských rokoch Melvina Jonesa toho vieme málo. Na viac ako trochu čítania, písania a počítania v nedeľnej škole vojenskej pevnosti po dlhých bohoslužbách, mu asi neostalo. Ale výklad biblie a vôbec poznanie biblie a jej učenia, bolo určite súčasťou jeho vedomostí, už ako dieťaťa. Vonkajšie životné podmienky v pevnosti si môžeme predstaviť ako čo najjednoduchšie.

Melvinov otec bol v roku 1886 preložený na sever, do "štátov civilizácie a kultúry", do Missouri a neskôr do Illinois. "Vďaka" služobným preradeniam otca okúsil Melvin všade sa nachádzajúcu núdzu neúplného vyučovacieho procesu. Ako približne 15-ročný sa po ukončení povinnej školskej dochádzky pustil do cieľavedomej činnosti, získať dobrovoľnou návštevou odborných kurzov s obchodným a hospodárskym zameraním, základy pre životné povolanie.

Isté obdobie sa zaoberal aj myšlienkou, stať sa advokátom. Rezervoval si preto - ale len predbežne - štúdium práva na College jedného mestečka. Potom sa ale - vo veku niečo cez 20 rokov - rozhodol prijať pracovné miesto. Nastúpil do jednej chicagskej poisťovacej firmy.

Ako mladý muž vedel už Melvin presne, čím chce byť. Vedel už v pravom zmysle výrazu "čosi o obchode". Tesne po 10 rokoch od svojho vstupu do chicagskej poisťovacej firmy sa stal jej jediným vlastníkom. Mal práve 34 rokov.

V roku 1909 vo veku 30 rokov života sa oženil s Rose Amanda Freeman. Do jej smrti v roku 1954 mali jedno veľmi šťastné manželstvo. V krátkom citáte listu, napísaného v hlbokom pohnutí hneď po smrti svojej manželky je cítiť vrúcnosť pocitov tohoto muža, ktoré v bežnom živote vždy dokonale skrýval. Manželia Jonesovi nemali žiadne deti.

Po smrti svojej prvej manželky sa Melvin Jones v 77 rokoch svojho života oženil druhý krát. Jeho druhá manželka Lillian M. Radigan mu rovnako ako prvá, pri prekonávaní s pribúdajúcim časom stále náročnejšej práce v prospech lionizmu, oddane pomáhala.

Jeho podnikaniu v poisťovaní sa i naďalej darilo. V roku 1926, teda v 47. roku života si mohol dovoliť prestať s činnosťou v podnikaní, aby sa mohol výlučne venovať práci v lionskom hnutí. Vcelku to bola jedna pozoruhodná komerčná kariéra.

U osobnosti, ktorej životné dielo bolo tak významne poznačené službou iným, ako tomu bolo v prípade Melvina Jonesa, je pochopiteľne na mieste otázka možného vplyvu náboženstva. Táto stránka života náleží k základným otázkam, ak chceme porozumieť americkému mysleniu a konaniu. Platí to predovšetkým pre generáciu, ku ktorej Melvin Jones ešte prislúchal. Jonesova príslušnosť k protestantskému náboženskému spoločenstvu však ostáva v podrobnostiach nevyjasnená.

Že stál Jones kresťanskému myšlienkovému bohatstvu veľmi blízko, je zrejmé z jeho formulácie o lionizme. Tá hovorí: " Hlavná úloha lionizmu je, učiť sa významu ľudského bratstva. Nezištnosť môže byť veľkou silou v úsilí robiť dobro v najbližšom okolí alebo v celej krajine. Pravé priateľstvo je všade tam, kde ľudia spolu žijú, spolu pracujú a vo vzájomnej dôvere a rešpekte lámu svoj chlieb." Za týmito slovami stojí étos biblických názorov a predstáv.

V roku 1912 bol Jones pozvaný na každý týždeň sa konajúci luncheons klubu "Business Circle of Chicago". Byť pozvaný takým významným okruhom uznávaných obchodníkov, ktorí boli v priemere isto starší ako Jones, bola pre 33-ročného poisťovacieho obchodníka bezpochyby česť. Čo vtedy Jones o Business Circle povedal, je tak poučné, že je pasáž potrebné odcitovať: "Význam Circle viedol prosto a jednoducho k podpore vlastných obchodných prevádzok; členovia sa uprednostňovali vzájomne ako zákazníci a robili si vzájomnú reklamu výkonov a výrobkov. Stretávali sa výlučne, aby uprednostňovali vlastné záujmy". O "aktivitách smerom von" nemohla byť v tomto okamihu žiadna reč. To však bol práve ten okamih, z ktorého Jones rozbehol svoje reformné myšlienky. Jones začal určovať nanovo náplň a účel Business Circle v zmysle svojich ideálov.

Jonesovi neišlo o to, vykázať z krúžku (Circle) starostlivosť o súkromné záujmy. To by asi bolo bývalo sotva možné. Záležalo mu spočiatku len na tom, zviazať v klube sa nachádzajúce sily v prospech spoločného obchodu pre iných vtedy a vždy, ak sa to zdalo byť potrebné. Ústne zachovaný výrok Jonesa - z ranných čias jeho snaženia - ilustruje situáciu v práve tak prostým ako pragmatickým spôsobom: "Je mi teraz jasné", povedal vtedy, "že nedôjdeme príliš ďaleko, ak sa nezačneme zasadzovať o iných ľudí. Niektorým z takýchto klubov ako je Circle vôbec neuškodí ak pomaly zmúdrejú." Tak lapidárne zneje jeho výrok, tak Jones odhaľuje celý svoj program: od pomoci smerom do vnútra začať pomáhať smerom navonok.

Rozhodujúce bolo, že sa Jonesovi podarilo svoju ídeu presadiť. Zvonku sa zdal byť jeho úmysel uľahčený tým, že bol iba po trojročnom členstve v Circle zvolený za konateľa - secretary - združenia. To sa ostatne stalo skutočne pozoruhodným spôsobom. Kandidát pre rovnako novoobsadzovaný post prezidenta, bezpochyby jeden podstatne starší muž, odmietol dať sa nominovať, ak sa spolu s ním nezvolí Melvin Jones súčasne ako konateľ Circle. Toto mierne vydieranie malo úspech: obaja boli zvolení! Táto príhoda ukazuje, aké miesto si Jones po skutočne nezvyčajne krátkej dobe v kruhu členov klubu (čosi okolo 200 členov) získal.

Tempo jeho kariéry v Business Circle odpovedá tempu jeho obchodného postupu ako poisťovacieho obchodníka. Musel byť skvelý jednateľ a organizátor, dynamický manažer v najlepšom slova zmysle. Skutočne rozhodujúce však bolo a je, že Jones dokázal, presadiť svoje ídey z Busines Circle navonok, ako základné princípy vôbec. V roku 1916 si začal so stále rastúcim počtom klubov v celej Amerike dopisovať alebo navštevovať ich, aby ich získal pre svoju ídeu. 24.októbra 1916 bola v Indiana, v susednom štáte, ležiacom východne od Illinois, na žiadosť lekára Dr. Williama Woodsa a dvoch jeho sprievodcov do mesta Evansville, sídla jednej, nimi zastupovanej skupiny luncheon clubs, do registra združení štátu Indiana zapísaná "International Association of Lions Clubs" ako nonprofit corporation. Týmto zápisom boli ako meno, tak aj znak právne ochránené. Všetky po 30. auguste 1916, asociáciou cez zakladaciu listinu (Charter) uznané kluby, patria do asociácie a nesú meno "Lions Club".

O existencii a cieľoch 25 Lions Clubs vedených Dr. Woodsom nie sú známe žiadne podrobnosti. Isté je, že ich program bol humanitárnej povahy. Ich pôsobenie v zmysle "Service Organisation" bolo Jonesovi známe. Pretože jeho idey sledovali rovnaký zámer, považoval za veľmi potrebné, nadviazať kontakt s Dr. Woodsom. Pozval ho preto na 7.júna 1917 na spoločné stretnutie so zástupcami viacerých ďalších klubov do hotela "LaSalle" v Chicagu.

Dr. Woods akceptoval návrh Melvina Jonesa, ktorý podobným spôsobom vyjadrili aj zástupcovia ďalších klubov, pozvaných do Chicaga. Ako prezident svojej organizácie vyzval oficiálne všetkých prítomných na neobmedzené členstvo v "International Association of Lions Clubs".

Po čase uvažovania, počas ktorého boli získané ďalšie informácie, vstúpil aj Business Circle of Chicago (spolu s ďalšími klubmi) do "International Association of Lions Clubs". Stalo sa to 2. augusta 1917, teda asi osem týždňov po stretnutí v Chicagu. Za prezidenta asociácie lionov bol na 1.Konvente lionov zvolený Dr. Woods z Evansville. Sekretárom ako aj pokladníkom asociácie sa stal Melvin Jones, ktorý bol súčasne poverený, vybudovať hlavnú správu v Chicagu.

V lionskom svete sa Melvin Jones všeobecne pokladá za "zakladateľa" a je tak aj oficiálne označovaný. Označenie je zviazané s rokom 1958, kedy "Board of Directors" Melvinovi Jonesovi popri titule "Secretary-General for Life" , vytvorenom už v r.1950, oznámilo udelenie čestného pomenovania "Founder". Bolo to vzdanie úcty mladej generácie jeho veku. Jones mal vtedy 79 rokov.

Objektívne však nazerané, je titul "Founder" neudržatelný alebo aspoň zavádzajúci. Nie je fér voči mužovi, akým bol Dr. Williams Woods a voči jeho spolupracovníkom, jednoducho zamlčať ich podiel na vzniku hnutia. Časom stále silnejúce povedomie významu Melvina Jonesa pre lionské hnutie sa zakladá na jeho jedinečnom pracovnom nasadení, jeho organizačnej zručnosti, na jeho výrečnosti a v neposlednom rade na bezpodmienečnej účasti na všetkých podujatiach, na ktorých bol vôbec očakávaný. Predovšetkým to bolo nasadenie a vytrvalosť, ale aj neskôr, dokonca ako hlavné zamestnanie vykonávaná činnosť pre hnutie, ktoré hovorili za neho.

Bol vždy tu, bol vždy k dispozícii - desaťročia. To ho odlišovalo od každoročne sa meniacich prezidentov a iných iba prechodne pôsobiacich funkcionárov. Táto, celkom prirodzene sa vyvíjajúca situácia musela viesť pozvoľna a časom lionov v celom svete k tomu, že videli v Melvin Jonesovi niečo, ako skutočné stelesnenie lionského života.

V roku 1961 zomiera Melvin Jones vo veku 82 rokov.